Friday, 17 February 2017 15:57

O Kyusho

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Kyusho Jutsu

Kyusho-jutsu, skrátene nazývané Kyusho, je bojové umenie, v ktorom sa útočí na citlivé miesta ľudského tela, najmä na miesta, kde nervy prechádzajú nekryté svalmi popri kosti, kde sa križujú, rozvetvujú alebo kde sú umiestnené nervové zakončenia a receptory. Poznatky o reakcii človeka na jednotlivé body na tele vychádzajú zo znalostí čínskej medicíny, ktorá je stará mnoho tisíc rokov. Pre Kyusho-jutsu existuje mnoho názvov (napr. Dim-mak), ďalšie podobné označenia alebo názvy bojových umení majú rovnaký základ -> využívajú vitálne body na ľudskom tele na sebaobranu a pacifikovanie útočníka.

 

Na základe znalostí o vitálnych bodoch je možné použitie vo viacerých disciplínach -> humánnych/zdravotných, bojových/obranných, intímnych/sexuálnych a ďalej pre relaxačné techniky a masáže.

Tlakové body

Citlivých/tlakových/vitálnych bodov má ľudské telo cez 700. Aktívne sa v sebaobrane využíva zhruba 100 týchto tlakových/vitálnych bodov. Tlakové/vitálne body sa z hľadiska sebaobrany delia do troch základných skupín: taktické, paralyzujúce a smrteľné. Body ležia na tzv. meridiánoch, čo sú energetické dráhy prechádzajúce celým našim telom. Meridiány náležia jednotlivým orgánom ľudského tela a preto tiež nesú ich mená ( meridián pľúc, ľadvín, srdca, pečene, ...).

História Kyusho

Názov Kyusho Jitsu pochádza od Hohana Sokena (1889 – 1982) a v japončine znamená „boj v jednej sekunde“ alebo tiež „ukončenie boja v jednej sekunde“. Jitsu je v preklade z japončiny „disciplína“ alebo tiež „schopnosť“. Kyusho Jitsu je súbor schopností a veľmi podstatných znalostí pre väčšinu bojových umení, ktoré využíva vitálne a citlivé body na ľudskom tele s cieľom dočasne, či permanentne vyradiť protivníka z boja.

Hohan Soken (1889 - 1982)

Kyusho Jitsu vychádza z princípu akupunktúry, presnejšie povedané z prerušenia toku energie v meridiánoch, čo sa odrazí určitým spôsobom a stavom tela zasiahnutého. Kyusho Jitsu je moderná varianta starého čínskeho bojového umenia „Dim Mak“, ktoré vzniklo v 13. Storočí a v súčasnej dobe ho môžeme nájsť napr. v Tai Chi Ch'u an.

Chang San-Feng

Dim Mak je názov pre koncept, ktorý bol vytvorený Chang San-Fengom v Číne okolo roku 1300. Chang San-Feng sa narodil pravdepodobne okolo roku 1247 po Kristovi a patril k taoistickým mníchom, ktorí boli znalí bojových umení. Ako mních zo Šaolinu sa neskôr presídlil do hôr Wutang, kde sa venoval akupunktúre a tiež naďalej prehlboval svoje znalosti. Nie je úplne jasné, či tento mních skutočne existoval a tak toto meno ostane pravdepodobne opradené tajomstvom, rovnako ako mnoho iných záležitostí z Číny. Istou vecou však zostáva, že je považovaný za zakladateľa Tai Chi Ch'uan.

Chang San-Feng

Muž, ktorého meno je najviac spojené s bojovým umením Východu je Bodhidarma (470 – 534). V japončine je známy ako Daruma Daishi a v čínštine ako Pu Tai Ta Mo. Tento budhista patril k indickým patriarchom a bol poslaný do Číny, aby šíril budhistické učenie. V roku 520 prišiel do Číny, ale tu nebol vítaný. Už v tom čase v Číne existovala určitá forma budhizmu. Vzhľadom k tomu, že Bodhidarma nebol v Číne prijatý, rozhodol sa uchýliť do kláštora Shaolinu v horách Sung, neďaleko Loyangu. Existuje o ňom niekoľko povier. Faktom však zostáva, že jeho forma výuky a disciplína bola veľmi tvrdá a prísna. Často sa stávalo, že mnísi uprostred meditácie zaspávali a preto im Bodhidarma vytvoril cvičenie, ktoré malo zvýšiť ich tok energie.

Bodhidharma

 

Časť tohto cvičenia si priniesol z Indie, ale väčšina bola odvodená z cvičenia Qi Gong, ktoré už toho času existovalo v Číne viac než 5000 rokov. Cvičenie Qi Gong je založené na relaxácii svalov a využití kostry tela a tiež kĺbov. Cvičenie je založené na získavaní energie zo zeme, ktorá je prenášaná telom a pomáha uvoľňovať kĺby a udržovať dych a stav mysli v harmónii. Qi Gong možno tiež využiť v bojových aplikáciách. Z Bodhidarmovho cvičenia sa neskôr vyvinulo umenie, ktoré je dnes známe pod názvom Kung fu.

Teraz vieme, že Chang San-Feng sa zaoberal akupunktúrou, ktorá bola v Číne známa po tisíc rokov. Chang San-Feng bol svojimy kolegami opýtaný, či je možné využiť akupunktúrne body nielen na liečiteľské účely, ale tiež na boj. Aby Chang mohol vyskúšať túto teóriu v praxi, podplatil väzenských dozorcov, aby si to mohol overiť na samotných väzňoch. Teória sa potvrdila tiež v praxi a Chang prišiel k záveru, že „Dim Mak“ sa dá doslova preložiť ako „dotyk smrti“. Mnoho kombinácií na rôzne body sa ukázali byť ako smrteľné a to bez použitia veľkej sily alebo násilia. Je zrejmé, že keď bolo možné využiť body na tele k odstráneniu bolesti a liečeniu človeka, tak na druhú stranu je možné ich využiť na spôsobenie bolesti. Tiež je nutné uvedomiť si, že útok na akupunktúrne body je jedna vec, ale výsledný efekt je vec druhá.

Štúdium vitálnych bodov je úzko spojené so štúdiom anatómie. Kľúčom pri zasahovaní vitálnych bodov nie je sila úderu, ale presnosť a uhol. Je to využívanie anatomických slabostí ľudského tela na získanie prevahy v boji. Dôležité je vedieť, ako vitálne body fungujú, čo spôsobujú a ako ich správne zasiahnuť. Vitálne body sú najčastejšie nervy, nervové pletence a nervové zakončenia (receptory). Vitálne body sa nachádzajú kdekoľvek sa kríži viacero nervov, nerv sa rozvetvuje, ukončuje receptormi alebo nekrytý svalom prechádza popri kosti a pri údere sa "pricvikne" medzi úderovú plochu a kosť. Toto sú miesta, ktorými môžeme vyslať do nervového systému silný komplexný signál, ktorý spôsobí primeranú reakciu. Zjednodušene si možno predstaviť nerv nie ako jedno vlákno, ale skôr ako spletené lano. Vlákna na vonkajšej strane lana sú určené na prenos vzruchov strednej bolesti napr. ako poškriabanie alebo stlačenie, pričom vnútorné vlákna monitorujú vážnejšie zranenia ako faktúry, vyvrtnutia, natiahnuté šľachy a podobne. Telo má vypracované odpovede na ochranu voči spomenutým zraneniam nazývané reflexy. Sú to napríklad automatické uvoľnenie svalstva v okolí preťaženej šľachy, aby nedošlo k jej roztrhnutiu, alebo rapídny pokles tlaku, aby nedošlo k vykrvácaniu. Hlavným cieľom pri zasahovaní vitálnych bodov je oklamať telo, že je v nebezpečenstve alebo je poškodené s cieľom vyvolať reflexnú ochrannú reakciu. Preto je dôležité zasiahnuť nerv a nie len miesto v okolí nervu, aby bol vyslaný vzruch simulujúci vážne poškodenie tela. Je preto nutné poznať mechaniku práce s nervovými bodmi.

 Zdroj: 

International Matsumura Society - http://www.theimss.org/hohansoken.htm

Chang Sang Feng - Taoist Grand Master - http://www.egreenway.com/taichichuan/chang1.htm

Bodhidharma - How Zen came to China - http://isha.sadhguru.org/blog/yoga-meditation/history-of-yoga/bodhidharma/

Čítať 2449 krát Naposledy zmenené Friday, 17 February 2017 19:27
Pre písanie komentárov sa prihláste