Vytlačiť túto stránku
Wednesday, 20 January 2021 20:36

Typy pôsobenia aplikácií techník kyusho jutsu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Typ pôsobenia aplikácií techník kyusho jutsu rozdeľujeme podľa spôsobu pôsobenia na tzv. vyvolanie bolesti, iniciovanie reflexného oblúku a tzv. únikových reakcií napr. podráždením proprioreceptorov v prechodoch svalov do šliach, „strečových reflexov“ svalov, aktivovanie sympatického alebo parasympatického nervového systému a tým spôsobenie napr. vazovagálnej synkopy, tzv. odpadnutia.

V minulom článku som písal o princípoch zasahovania vitálnych bodov. Článok si môžete prečítať tu: http://www.arashikan.eu/index.php/sk/kyusho-jutsu/ostatna-teoria-kyusho/item/43-principy-pouzitia-vitalnych-bodov

Tento článok sa bude hlbšie venovať typom pôsobenia aplikácií techník kyusho jutsu z pohľadu nervovej sústavy, ktoré mnohí majstri kyusho zvyknú úmyselne zatajovať alebo zahmlievať výmyslami o rôznych energiách a podobne, aby buď vyzerali dôležitejšie, alebo aby svoje know-how mohli predávať za peniaze. Je dôležité pochopiť, že neodbornou aplikáciou môže dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia a nebezpečenstvu úmrtia, čo niektorí podceňujú a preto chcem upriamiť aj týmto článkom na danú problematiku pozornosť. Napríklad často na ukážkach ukazovaná technika úderu alebo seku na bod ST.9, sinus caroticus, kedy človek na chvíľu upadne do bezvedomia. Avšak práve krčné tepny sú u ľudí s vyšším cholesterolom náchylné na ukladanie usadenín a tzv. plátov a pri údere sa môže časť uvoľniť a putovať do mozgu, kde môže spôsobiť upchatie a prasknutie mozgových ciev, tzv. mozgovú porážku.

Na úvod by som rád uviedol pár základných informácií o nervovom systéme, ale keďže táto problematika je veľmi rozsiahla, najmä o nervoch, ktoré sa zväčša využívajú v bojových umeniach v technikách kyusho jutsu.

nervy tela

Miechové nervy

Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov. Podľa toho, z ktorého oddielu chrbtice vystupujú, rozoznávame:

krčné nervy - je ich 8 párov a inervujú svaly hornej končatiny, hlavy a krku

hrudníkové nervy - je ich 12 párov a inervujú medzirebrové svaly, kožu, svaly chrbta a hrudník

driekové nervy - je ich 5 párov, inervujú svaly a kožu brucha, stehna a kožu pohlavných orgánov

krížové nervy - je ich 5 párov a inervujú svaly a kožu dolnej končatiny a sedacie svaly

kostrčový nerv - je to len 1 nerv napájajúci sa na krížové nervy

Toto sú nervy, ktoré sa najčastejšie používajú pri technikách kyusho jutsu tzv. I.-II. stupňa, teda spôsobujú buď bolesť, únikové reakcie alebo reflexné oblúky (napríklad pri nastrečovaní svalu, nervu, pricviknutí nervu, pri iniciovaní proprioreceptorov) – techniky ako pricviknutie nervov pri yonkyó, reflex proprioreceptora nad lakťom pri nikkyó, otvorenie ruky pri údere na nervy extenzorov prstov – tzn. pri väčšine techník kyusho

Vegetatívne nervy

Vegetatívne (autonómne) nervy motoricky inervujú hladké svaly, v stenách vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz. Vegetatívne nervy vychádzajú z centrálnej nervovej sústavy spolu s mozgovými a miechovými nervami, ale sa od nich oddeľujú a tvoria samostané nervy. Vegetatívnu nervovú sústavu tvoria dva funkčné celky:

sympatikus

parasympatikus

Sympatikus

Vlákna sympatika vychádzajú z krčnej, hrudníkovej a driekovej časti miechy. Vo vláknach sympatika sa uplatňuje ako mediátor noradrenalín. Sympatické nervstvo pripravuje organizmus na záťaž (útok, útek; zvyšuje krvný tlak, tep srdca, rozširuje priedušky a pod.)

Tí, ktorí majú problémy s krčnou alebo hrudnou chrbticou alebo sú pod veľkým stresom v práci, možno zažili nepríjemné stavy podráždenia sympatika, kedy môže človeku stúpnuť tlak až nad 200/100 a tep v kľude presahuje hodnotu 100 úderov a viac za minútu.

Pri blokádach spodnej časti krčnej chrbtice a/alebo hornej časti hrudnej chrbtice často dochádza aj k dráždeniu sympatickej časti nervového systému srdca. Mozog túto situáciu riadi adekvátne, čiže prudko zvýši tlak a tep, ako keby bol človek v ohrození. Takto sa blokovaná chrbtica prejaví nielen bolesťou, ale aj vysokým tlakom a tepom.

Postihnutý jedinec reaguje neprimerane, cíti sa ohrozený na živote, pretože v jeho tele sa bez jeho vedomia alebo bez viditeľnej stresovej situácie, ktorú by zaznamenali jeho zmysly, spúšťa masívna stresová odozva. Dostavuje sa panický atak. Akútny vysoký krvný tlak vedie k preťaženiu ciev zásobujúcich mozog a spúšťa sa ochranný protokol v podobe lokálnych spazmov, aby nedošlo k mozgovej mrtvici. Nezabúdajme, že takúto blokáciu spmínaných častí chrbice je možné dosiahnuť aj technikami kyusho jutsu.

Parasympatikus

Vlákna parasympatika vychádzajú z mozgového kmeňa a krížového oddielu miechy. Vo vláknach parasympatika sa uplatňuje ako mediátor acetylcholín. Parasympatické nerstvo pripravuje organizmus na získavanie energie/trávenie (zvyšuje peristaltiku a činnosť žliaz tráviacej trubice, upravuje termoreguláciu, tlmí sympatikus a pod.)

Na prvý pohľad je sú sympatikus a parasympatikus ako jin a jang. V tabuľke nižšie je zopár vybraných pôsobení sympatika a parasympatika:

Orgán alebo funkcia Sympatikus Parasympatikus

srdceobehová sústava

zrýchlenie činnosti spomalenie činnosti

krvný tlak

zvýšenie zníženie

tepny

stiahnutie rozšírenie

hladká svalovina

   

zrenice

rozšírenie zúženie

priedušky

rozšírenie zúženie

žalúdok a črevo

tlmenie peristaltiky zrýchlenie peristaltiky

sympathetic parasympatethic

Mozgové nervy

Z mozgu vystupuje 12 párov mozgových nervov, ktorých číslovanie je pevne dané (tzn. že napr. X. hlavový nerv je vždy blúdivý nerv). Keďže tieto nervy vystupujú priamo z mozgu, aj silný impulz spôsobený pricviknutím nervu alebo úderom vyvolá silný impulz cestujúci až do mozgu, napríklad pri KO spôsobenom úderom do sánky v boxe.

Pre úder do čeľuste z prednej strany, napríklad pri klasickom boxerskom KO, je špecifický mechanizmus spôsobujúci stratu vedomia - podráždenie receptorov trojklanného nervu prenesením energie cez čeľusť. Čeľusťný kĺb je dobre inervovaný vláknami tohoto najsilnejšieho hlavového nervu. Úder na čeľusť spôsobí intenzívne podráždenie receptorov v čeľusťnom kĺbe, ktoré sa následne prenáša cez vlákna trojklanného nervu až na mozgový kmeň a spôsobí útlm mozgovej kôry. Reakcia je okamžitá - nastáva strata svalového napätia a bezvedomie. Takisto záujemcom o problematiku kyusho jutsu je známy tzv. „mimodráhový bod“ nazývaný Mental nerve, čo je vlastne vyústenie časti jednej vetvy trojklanného nervu (nervus trigeminus) na povrchu spodnej čeľuste cez dierku v kosti vedľa brady na úrovni kútikov úst.

Rozdelenie mozgových nervov:

I. čuchový nerv (nervus olfactorius) - jeho vlákna začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom analyzátore kôry mozgu

II. zrakový nerv (n. opticus) - jeho vlákna začínajú v sietnici oka a končia v zrakovom analyzátore mozgovej kôry

III. okohybný nerv (n. oculomotorius) - vychádza zo stredného mozgu a inervuje štyri okohybné svaly

IV. kladkový nerv (n. trochlearis) - vychádza zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval

V. trojklanný nerv (n. trigeminus) - vychádza z predĺženej miechy a rozdeľuje sa na tri vetvy: očnicový nerv, čeľustný nerv a sánkový nerv

VI. odťahujúci nerv (n. abducens) - vychádza z predĺženej miechy a inervuje okohybné svaly

VII. tvárový nerv (n. facialis) - vychádza z jadier na spodine 4. mozgovej komory (predĺžená miecha) a inervuje mimické svaly

VIII. polohovosluchový nerv (n. vestibulocochlearis) - jeho vlákna vystupujú zo sluchového ústroja a polohového ústroja a končia v kôre mozgu v sluchovom a polohovom analyzátore

IX. jazykovohltanový nerv (n. glossopharyngeus) - inervuje sliznicu hltana a slinné žľazy

X. blúdivý nerv (n. vagus) - po vystúpení z lebky prechádza pozdĺž krčnice a vstupuje do hrudníka. Popri pažeráku prechádza ďalej, až cez bránicu prejde do brušnej dutiny. Tento nerv nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a v močových cestách.

XI. vedľajší nerv (n. accesorius) - vystupuje z predĺženej miechy a inervuje hltan, hrtan, mäkké podnebie, lichobežníkový sval a kývač hlavy

XII. podjazykový nerv (n. hypoglossus) - inervuje svaly jazyka

 

Bolesť vedúca k bezvedomiu

Bolesť môže byť následkom nielen fyzického zranenia, ale môže viesť aj k bezvedomiu. Toto sa nazýva vazovagálna synkopa (inými príčinami môžu byť úzkosť, radosť alebo iné typy vzrušenia; nazýva sa to tiež „Boygroup-syndróm“). Príčinou je nadmerná reakcia vo vegetatívnom nervovom systéme. Zväčšenie krvných ciev, takže (predovšetkým) krv „presakuje“ do čriev a dochádza k relatívnemu nedostatku objemu so zníženou srdcovou frekvenciou, ktorý je spôsobený znížením venózneho prietoku krvi späť do srdca. Na druhej strane to vedie k zníženiu srdcového rytmu až po zastavenie srdca. To má za následok celkové zníženie prísunu krvi a / alebo kyslíka do mozgu s následnými mdlobami. Vazovagálna synkopa vedúca k smrti sa nazýva reflexogénna zástava srdca.

Vazovagálna synkopa

Vazovagálna synkopa, často označovaná aj ako bežná mdloba, je variantom reflexne zapríčinenej synkopy. Je najčastejšia, tvorí až 40% všetkých synkôp. Môžeme sa s ňou stretnúť napríklad pri zasiahnutí blúdivého nervu (nervus vagus) pri kopnutí alebo údere do genitálií napríklad technikami kin geri alebo tetsui uchi ako to vidíme v kata seyunchin a iných.

kin geri

kin geri

Charakteristika a delenie

Vazovagálna synkopa je vyvolávaná spúšťačom, na ktorý reaguje blúdivý nerv dysfunkciou, ktorá spôsobí roztiahnutie tepien. To vedie k poklesu krvného tlaku s následným nedostatočným prísunom krvi do mozgu a k synkope – odpadnutiu. Postihnutý stráca vedomie. Po páde a návrate do horizontálnej polohy sa obnoví prísun krvi do mozgu a postihnutý opätovne do 20 sekúnd nadobúda vedomie. Je dôležité odlíšiť vazovagálnu synkopu od príznakov epilepsie.

Delenie vazovagálnej synkopy

vazodepresorická – pri synkope nastáva pokles krvného tlaku

kardioinhibičná – pri synkope nastáva pokles srdcového pulzu

zmiešaná – variant prvých 2 typov (najčastejšia)

bubishi27

zdroj: Bubishi – The Bible of karate

Ak sa chcete dozvedieť via, prečítajte si môj článo tu: http://www.arashikan.eu/index.php/sk/kyusho-jutsu/ostatna-teoria-kyusho/item/24-preco-kopnutie-medzi-nohy-boli-v-bruchu

Synkopa karotického sinusu (tzv. sinus karoticus – úder na bod ST.9)

Karotický sinus je rozšírené miesto hlavnej krčnej tepny, ktoré obsahuje tlakové receptory zodpovedné za zmeny tlaku krvi. Pri jeho mechanickom podráždení, napr. stlačení, dôjde podobne ako pri vazovagálnej synkope, k podráždeniu koncových receptorov blúdivého nervu. Nastane pokles tlaku krvi, tepovej frekvencie, až zástava srdcovej činnosti na viac ako 3 sekundy a porucha vedomia.

Stimulácia baroreceptora vyvoláva reflex sinus caroticus. Úlohou baroreceptorov v organizme je kontrolovať tlak krvi v tepnách a vysielať tieto informácie do centrálnej nervovej sústavy s cieľom kontrolovať priemerný tlak krvi v tepnách a činnosť samotného srdca.

 

Útok na tento bod oklame telo a presvedčí ho, že došlo k zmene krvného tlaku. Telo si myslí, že tlak je príliš vysoký a aby tomu zabránilo, dochádza k bradykardii (poklesu frekvencie srdečnej činnosti pod úroveň 60 úderov za minútu). Tým dochádza k poklesu tlaku krvi. Takýto rýchly pokles tlaku krvi vyvoláva bezvedomie alebo v niektorých prípadoch aj smrť. V skratke povedané, reflexy sú výsledkom reakcie nášho nervového systému na podnet (stimul).

Bod ST.9 zasahujeme najčastejšie technikami shuto uchi, haito uchi, ale aj päsťou alebo haisoku či sone pri podarenom kope mawashi geri. V karate kata sa nachádzajú útoky na tento bod napríklad v gekisai dai, seipai alebo hakutsuru.

Viac o sinus caroticu si môžete prečítať v mojom článku tu: http://www.arashikan.eu/index.php/sk/kyusho-jutsu/vitalne-body/item/14-sinus-caroticus

Okulokardiálny reflex

Úderom alebo tlakom prstov do očí vznikne tlak na optický nerv (nervus opticus), ktorý vyvolá reakciu v nervovom systéme a vedie k redukcii srdečnej frekvencie, poklesu tlaku a dokonca až bezvedomiu a teoreticky u určitých ľudí až k zástave srdca. Tento reflex sa nazýva okulocardiálny reflex alebo aj Aschnerov fenomén.

okulokardiálny reflex a kyusho

Ak vás zaujíma viac, prečítajte si môj článok o okulokardiálnom reflexe tu: http://www.arashikan.eu/index.php/sk/kyusho-jutsu/item/39-okulokardialny-reflex-a-kyusho

 

Proprioreceptory

Sú to receptory (nervové zakončenia), ktoré informujú o polohe tela v priestore, stave natiahnutia svalov a šliach, sú vo svaloch, šľachách, kĺbových puzdrach a pod.

Medzi ne patria Golgiho šľachové telieska. Sú umiestnené na prechode svalových vlákien a šľachy a reagujú na aktívne napínanie svalu, či na jeho skrátenie. Ich prah dráždivosti je oveľa vyšší v porovnaní s dráždivosťou svalových vretienok. Riadia mechanizmus „samoútlmu“ alebo autogénnej inhibície svalu, ktorá má veľký význam pri riziku poškodenia svalu z nadmerného prepätia. Svalová kontrakcia sa reflexne spustí podráždením svalových vretienok a zastaví sa teda pri vzrušení šľachových receptorov (Trojan 1992, Štulrajter 2000, Javorka 2001).

Zjednodušene povedané: tento receptor využíva telo ako ochranu proti poraneniu svalu alebo šľachy pri prílišnom napnutí tak, že vyšle nervový impulz na uvolnenie svalstva. Telo urobí maximum, aby sa vyhlo poraneniu a spustí "program" - reflexnú reakciu, ktorá je riadená miechou a teda sa nedá ovládať mysľou.

golgiho orgán a svalové vretienko

ZDROJE:

https://biopedia.sk/clovek/nervova-sustava

https://www.masaznaterapia.sk/l/vysoky-tlak-a-tep-z-chrbtice/?fbclid=IwAR238X7bpuCar0agrtQ_2HE05LYgjHYFPUwK_7xv8jd91_VlqUVeZskirHE

 

Čítať 187 krát Naposledy zmenené Tuesday, 26 January 2021 20:46
Pre písanie komentárov sa prihláste
FaLang translation system by Faboba