V staršom článku Arashikanu sme tieto pojmy predstavili ako päť stavov mysle bojovníka. Pri novom spracovaní ich chápeme presnejšie: nie ako pevne kodifikovaný systém spoločný všetkým školám budō, ale ako praktický súbor pojmov, ktoré pomáhajú pomenovať skúsenosti známe každému, kto trénuje dlhšie a poctivo.

Zanshin (残心) možno doslova chápať ako „zostávajúcu“ alebo „pretrvávajúcu myseľ“. V budō je to kvalita pozornosti, ktorá sa nestratí ani po vykonaní techniky. Telo sa môže zastaviť, no vnímanie priestoru, partnera a ďalšieho možného vývoja situácie zostáva živé.

Zanshin preto nie je iba dramatický pohľad po technike. Je to spojenie pred – počas – po. V kata sa prejavuje tým, že forma neklesne medzi jednotlivými pohybmi. V kumite tým, že úspešný zásah nevypne pozornosť. A v bežnom tréningu tým, že cvičenec zostáva prítomný aj po tom, čo už „splnil zadanie“.

Mushin (無心) sa často prekladá ako „bez mysle“, čo môže znieť zavádzajúco. Nejde o bezvedomie, otupenosť ani absenciu pozornosti. V kontexte zenom ovplyvneného budō je užitočnejšie hovoriť o mysli, ktorá sa nezasekne na strachu, hneve, pochybnosti alebo na predstave, že technika musí vyzerať presne podľa plánu.

Keď je pohyb dostatočne osvojený, reakcia môže prísť bez vedomého skladania jednotlivých krokov. To však nie je „mágia“. Je to výsledok tisícov opakovaní, vďaka ktorým telo nepotrebuje pri každom pohybe slovný komentár v hlave.

Fudoshin (不動心) znamená „nepohnuteľnú myseľ“. Podstatné je slovo myseľ, nie predstava človeka, ktorý sa nikdy nepohne. Fudoshin je schopnosť zachovať vnútornú rovnováhu, keď sa situácia mení, protivník tlačí alebo vlastné emócie žiadajú unáhlenú reakciu.

V tréningu sa môže prejaviť pri náročnom randori, skúške, chybe pred ostatnými alebo v momente, keď technika jednoducho nefunguje. Stabilita nie je tvrdohlavosť. Pevný cvičenec sa dokáže prispôsobiť bez toho, aby sa psychicky rozsypal alebo začal konať zo zlosti.

Senshin je z tejto pätice najmenej jednotne používaný pojem. V modernom budō a najmä v niektorých aikido textoch sa objavuje ako predstava očistenej alebo zušľachtenej mysle, súcitu a zodpovednosti. Často sa zapisuje ako 洗心 – „očistiť srdce/myseľ“. Preto ho nemožno prezentovať ako univerzálne kodifikovanú piatu etapu spoločnú všetkým japonským bojovým umeniam.

Pre praktika je však jeho posolstvo silné: technická schopnosť sama osebe nie je cieľom. Disciplína získava zmysel, keď zlepšuje spôsob, akým sa človek správa k partnerovi, slabšiemu, súperovi aj k vlastnému egu. Senshin tak môžeme chápať ako smerovanie od „viem techniku“ k „viem, kedy a prečo ju nepoužiť“.

洗心

Najvyššia úroveň kontroly nemusí byť schopnosť protivníka zlomiť. Môže ňou byť schopnosť zachovať pokoj, mieru a zodpovednosť v okamihu, keď by bolo jednoduchšie reagovať silou.

Päť pojmov sa tak môže stať jednoduchým mentálnym rámcom pre každý tréning. Nie ako exotická terminológia, ktorú si treba zapamätať, ale ako otázky, ku ktorým sa dá opakovane vracať. Čím je technika pokročilejšia, tým dôležitejšie je, aby sa spolu s ňou kultivoval aj človek, ktorý ju používa.

Shoshin nám pripomína, aby sme zostali učenliví. Zanshin, aby naša pozornosť nekončila spolu s technikou. Mushin, aby nás nebrzdil vlastný vnútorný hluk. Fudoshin, aby sme pod tlakom nestrácali stred. A senshin, aby sme nezabudli, že budō má hodnotu iba vtedy, keď technická sila rastie spolu s charakterom.

Článok vychádza z pôvodného textu Arashi Budokan z roku 2023 a bol redakčne prepracovaný. Pri pojme shoshin sme prihliadli na učenie zenového učiteľa Shunryu Suzukiho. Pri senshin upozorňujeme na rozdielne používanie a zápis tohto pojmu v modernom budō prostredí; preto ho uvádzame ako interpretačný koncept, nie ako univerzálne pravidlo všetkých škôl.

• Arashi Budokan Palárikovo – pôvodný článok „5 stavov mysle v bojových umeniach“.
• San Francisco Zen Center / Shunryu Suzuki – materiály k pojmu shoshin („beginner's mind“).
• Stanford-hosted edition: Zen Mind, Beginner's Mind.
• Moderné budō/aikido zdroje k používaniu pojmu senshin a významu „purified/enlightened mind“.