Chinkuchi (チンクチ) - koncept explozívnej energie
Chcete, aby vaše techniky karate mali väčšiu silu? V tom prípade by ste mali pochopiť koncept „Chinkuchi“, starodávny okinawský princíp tvorby explozívnej energie.
Chinkuchi je v skutočnosti koncept alebo aj princíp z Okinawy, nazývanej aj rodiskom Karate a preto to nie je japonské slovo. Je to v okinawskom jazyku, ktorým už dnes veľa ľudí nehovorí. Nazýva sa „Uchinaa-guchi“ a mnoho ľudí dnes si myslí, že Chinkuchi je to isté, ako „Kime“. Kime je veľmi popúlarnym konceptom v modernom karate. Avšak už viac ani nemôže byť od Chinkuchi odlišným. Kime sa spája s rýchlou kontrakciou na konci techniky, kedy sa celé telo napne a pohyb sa zastaví. Ale Chinkuchi je presným opakom. Je to expanzia na konci techniky. Znamená to, že kľúčom k úspechu je uvoľnenie, nie kontrakcia a zabrzdenie pohybu svalovou prácou. Kime je fyzickým vyjadrením cieľa dnešného karate, ktoré je zamerané na športovú stránku, kde nie je dôležité mať silné a prierazné techniky, stačí sa dotknúť súpera a príliš mu neublížiť, alebo sa zameriava na takzvané sebazdokonaľovanie, krásu pohybov a tela. Pôvodné okinawské karate vzniklo na sebaobranu a na boj neraz na život a na smrť. Nehralo sa na body, ani na krásu techník.
Karate sa vyvinulo z čínskeho kung fu, napríklad goju ryu vzniklo spojením systémov „tigra“ a bieleho žeriava. Tento štýl prevzal priame útočné a tvrdé techniky zo štýlu tigra ( go / YANG ) a zo štýlu bieleho žeriava prevzal mäkké a kruhové pohyby (ju – YIN ) a úhyby. Činske štýly praktizovali prácu s vnútornou energiou čchi (jap. Ki) a preto kime na konci techniky nedáva až taký zmysel, keďže pri vykonaní kime sa zastaví aj tok energie, ktorou majstri Dim mak a Kyusho jutsu vraj ovplyvňovali tok energie v meridiánoch (energetických kanáloch) protivníka.
Chinkuchi je niečo ako keď sa nám kýchne. Je to okamžité uvoľnenie nahromadenej energie do výbušného pohybu. A to vo svojej podstate je Chinkuchi.
Chinkuchi (チンクチ) v preklade znamená „jedna sila“ alebo „malá sila“. Etymológiou tohto mena je veľká „sila“, ktorú možno preukázať len „troškou“ pohybu.
Vzťahuje sa na vypustenie výbušnej sily a nie je obmedzené na žiadnu konkrétnu metódu úderu alebo časť tela. V čínskych umeniach je táto problematika známa ako fa jin (發勁). Jedným z príkladov chinkuchi je tzv. „jednopalcový úder“.
Na dosiahnutie chinkuchi musia byť všetky svaly, šľachy, väzy, dýchanie a mentálne zámery v dokonalej koordinácii v jedinom krátkom okamihu. Začať rozumieť chinkuchi nie je až také ťažké. Pohyby ako plieskanie uterákom alebo hádzanie frisbee, aj už spomínané kýchanie sú každodenné príklady chinkuchi. Zosúladenie všetkých potrebných zložiek si vyžaduje celoživotnú nesebeckú osobnosť a oddaný tréning. A hoci mnohé z tréningov a metód môžu byť medzi praktizujúcimi rovnaké, pochopenie a rozvoj chinkuchi je rovnako osobné a odlišné ako sú odlišní aj hociktorí dvaja cvičenci.
Zdroj:
- Podrobnosti
- Napísal: Adrián Kleman
- Kategória: Princípy Budo
- Návštevy: 820
