Kyusho: rozdelenie bodov podľa účinku

Nasledujúci článok je o rozdelení bodov v Kyusho jutsu. Ponúka pohľad na fascinujúce umenie boja, ktoré sa zameriava na útoky na vitálne body ľudského tela. Rozoberá tri neurologické a dva ďaľšie stupne bodov, ich zasahovanie a účinky: bolestivý podnet, pohyb a ovplyvňovanie vnútorných orgánov. Okrem toho odhaľuje, že niektoré body sú spojené s krvným obehom a ich využitie je vyhradené pre extrémne situácie. Tento článok poskytuje základy pre tých, ktorí chcú hlbšie študovať Kyusho jutsu a pochopiť jeho esenciu. Ponúka úvodnú informáciu a možné kľúčové slová, od ktorých sa môže záujemca odraziť pri hľadaní ďaľších informácií.

1. Body I. stupňa

Do prvej skupiny radíme body, ktorých použitie spôsobuje najmä bolesť rôznej intenzity. Sem patria najznámejšie bolestivé body, ako napríklad ei fū 翳風 (čín. yì fēng 翳風,TW.11), jin chū 人中 (čín. rén zhōng 人中,GV.26), fū shi 風市 (čín. fēng shì 风市,GB.31), alebo ashi no go ri 足五里 (čín. zú wǔ li 足五裏,LI.10). Tieto body majú spoločné to, že sa nachádzajú v miestach, kde sa kríži viacero nervov, nerv sa rozvetvuje, alebo nekrytý svalom prechádza popri kosti a pri údere sa "pricvikne" medzi úderovú plochu a kosť. V niektorých prípadoch sa nerv namiesto pricviknutia, natiahne, tzv. „nastrečuje“, pričom najväčší efekt sa dosiahne pri natiahnutí v smere od jeho začiatku ku koncu (i keď sa to dá niekedy aj opačne). Toto sú miesta, ktorými môžeme vyslať do nervového systému silný bolestivý signál, ktorý spôsobí primeranú reakciu.

Obr: Chojun Miyagi demonštruje takedown (povalenie) s Kyoda Juhatsu. Túto techniku možno nájsť v kata Sanseiru 三十六手 (36 rúk) a Kururunfa 久留頓破 (držať a náhle udrieť). Z pohľadu kyusho pôsobíme na bod kekkai 血海 (čín.Xuehai, SP.10) na dráhe sleziny 足の太陰脾経, konkrétne na nervus saphenus (vnútorný safénový nerv), najväčšiu kožnú vetvu stehenného nervu (nervus femoralis). Vychádza z lumbálneho plexu (L3-L4). Je to striktne zmyslový nerv a nemá žiadnu motorickú funkciu. Začína v proximálnom (hornom) stehne a postupuje pozdĺž adduktorového kanála. Po výstupe z adduktorového kanála sa safénový nerv končí rozdelením na dve koncové vetvy: sartoriálny nerv a infrapatelárny nerv (ktoré spolu inervujú mediálne, anteromediálne a posteromediálne aspekty distálneho stehna). Safénový nerv je zodpovedný za poskytovanie senzorickej inervácie kože anteromediálnej nohy.

2. Body II. stupňa

Do druhej skupiny radíme body, ktorými aktivujeme somatické reflexné oblúky (ovládajúce svaly). Reflexom sa rozumie automatická, mimovoľná odpoveď na nervový podnet. Väčšina reflexov je vrodená a predstavuje základnú jednotku pohybovej aktivity.

Toto využívame napríklad pri vykonávaní pák na kĺby podráždením tzv. proprioreceptorov, konkrétne mechanoreceptorov typu 3, podobných tým, aké sa nachádzajú v šľachovom úpone tricepsu na ramennú kosť, v mieste, ktoré v kyusho jutsu označujeme ako bod Trojitého ohrievača 11 - sei rei en 清冷淵 (čín. qīng lěng yuān 清冷淵,TW.11). V tomto bode sa nachádzajú senzitívne nervové zakončenia, tzv. golgiho šľachové telieska - nervové zakončenia (proprioreceptory) prinášajúce informácie z vnútorného prostredia o napnutí šľachy.

Proprioreceptor či proprioceptor (z lat. proprius vlastné a capio, capere prijať, uchopiť) je zmyslový receptor, ktorý vníma polohu a pohyby jednotlivých častí tela; umožňuje propriorecepciu či aj kinestéziu.

Propriocepcia alebo propriorecepcia (doslova „cítenie z vlastného tela“) je schopnosť nervového systému zaznamenať zmeny vznikajúce vo svaloch a vo vnútri tela pohybom a svalovou činnosťou („polohocit“). Propriocepcia je nevyhnutná na správnu koordináciu pohybu, na registráciu zmeny polohy tela, pre svalový tonus, priebeh niektorých reflexov atď.

Z proprioreceptorov sú podnety vedené a prepájané v mieche, ktoré ďalej vedú zadnými povrazcami do mozočku, thalamu a subkortikálnych oblastí, ale najmä do svalov, ktoré vykonajú reakciu.

Proprioreceptory sa nachádzajú vo svaloch, šľachách, vnútornom uchu, karotickom sínuse, aorte, srdci a na iných miestach tela. V týchto miestach sa nachádzajú rôzne telieska, ktoré vnímajú napätie svalov, ohyb kĺbov, polohu tela a iné. K týmto telieskom patrí Golgiho šľachové teliesko a (nervo)svalové vretienko.

Golgiho šľachové telieska sú umiestnené na prechode svalových vlákien a šľachy a reagujú na aktívne napínanie svalu, či na jeho skrátenie. Ich prah dráždivosti je oveľa vyšší v porovnaní s dráždivosťou svalových vretienok. Riadia mechanizmus „samoútlmu“ alebo autogénnej inhibície svalu, ktorá má veľký význam pri riziku poškodenia svalu z nadmerného prepätia. Svalová kontrakcia sa reflexne spustí podráždením svalových vretienok a zastaví sa teda pri vzrušení šľachových receptorov (Trojan 1992, Štulrajter 2000, Javorka 2001).

Zjednodušene povedané: tento receptor je využívaný telom ako ochrana proti poraneniu svalu alebo šľachy pri prílišnom napnutí tak, že vyšle nervový impulz napríklad na uvolnenie svalstva. Telo urobí maximum, aby sa vyhlo poraneniu a spustí "program" - reflexnú reakciu, ktorá je riadená miechou a teda sa nedá ovládať mysľou.

Mechanoreceptory v kĺboch sa stávajú aktívnymi alebo stimulovanými smerom k extrémnym koncom kĺbových rozsahov pohybu iba tam, kde sa väzivové štruktúry napnú. To potom vyvolá elektrické impulzy vedené aferentnými vláknami do miechy, kde sa vyvolá reakcia po ďaľších nervových vláknach sa vyšle signál na tzv. únikovú reakciu v záujme ochrany kĺbov pred poškodením kľudne aj uvoľnením úplne inej končatiny (napr. “podlomením” nôh). To sa deje tak, že cez senzorické vlákna nervu sa dostane elektrický signál z receptorov v kĺbe do interneurónov v mieche, kde sa pomocou excitačných interneuróv vyšlú signály cez motorické vlákna do svalov, ktoré sa napnú a vykonajú danú obrannú (únikovú) reakciu. Aby ale došlo aj k pohybu a svaly na opačnej strane končatiny nebránili pohybu, na základe recipročnej inervácie dostanú príkaz z inhibičných interneurónov tiež po motorických vláknach, aby sa uvoľnili. (A toto všetko bez možnosti ovládať tento proces vôľou, lebo impulz do mozgu ide až následne).

Obr.: Golgiho šľachové teliesko

Keď to zhrnieme, zasahujeme miesta, kde sa nachádzajú receptory, ktoré po aktivácii nespôsobujú bolesť, ale svalový pohyb alebo svalové uvolnenie bez možnosti ovládania mysľou. Pomocou nich dosiahneme vykonanie reflexného oblúku, ktorého výsledkom je určitý pohyb a to najmä mechanoreceptory III.typu v kĺbových lôžkach, nervovosvalové vretienka, alebo Golgiho šľahové telieska.

Obr.: Golgiho šľachové teliesko a nervovosvalové vretienko

V Goju ryu kata Seipai (十八) alebo Shisochin (四向戦) pôsobíme na proprioreceptor nad lakťom, v bode TW11 (v bode 11 na dráhe trojitého ohrievača). Pôvodný čínsky názov pre TW11 je 清冷淵 (qīng lěng yuān), čo sa prekladá ako „Čistá studená priepasť“ a kórejské meno je 청랭연 (cheong naeng yeon). Na tento bod, ktorý sa nachádza dva prsty nad hrotom lakťa, môžeme pôsobiť lakťovou kosťou, ako to môžeme vidieť v upravených technikách aikidó ikkyo, nikyo, technikách znehybnenia alebo v karate kata, prípadne „hnetením“ hánkami prstov.

Tento bod pozná takmer každý karatista, ale rovnakých bodov na tele je omnoho viac. Mnohé z nich vyšetruje neurológ neurologickým kladivkom, aby zistil stav miechy a nervového systému.

Medzi najznámejšie patria:

• reflex patelárny (vystiera nohu)
• reflex tricipitový (vystiera ruku)
• reflex bicipitový (ohýba ruku)
• reflex Achillovej šľachy (flexia chodidla)

Podobných, neurologicky vyšetrovaných reflexov je okolo 43.

Viac v článku tu: http://arashikan.eu/index.php/teoria-kyusho-jutsu/kyusho-propriocepcia-a-reflexne-reakcie

K bodom 2. stupňa odporúčam zoznámiť sa s nasledujúcimi typmi reflexov:

• Napínací reflex
• Obrátený napínací reflex
• Extenzorový reflex
• Flexorový reflex (obranný)
• Skrížený extenzorový reflex

3. Body III. stupňa

V tejto skupine opäť zasahujeme nervové zakončenia, tzv. receptory, ale také, ktorými aktivujeme autonómne reflexné oblúky (ovládajúce vnútorné orgány – napríklad srdce). V Kyusho jutsu využívame napríklad pri údere shuto uchi v kata Gekisai Dai I./II. alebo haito uchi v kata Saifa na dráhe žalúdka 足の陽明胃経, na bod č.9 jin gei 人迎 (čín. rén yíng 人迎,ST.9), kde sa nachádzajú tlakové receptory (baroreceptory), je dôvodom jeho extrémnej citlivosti. Stimulácia baroreceptora vyvoláva reflex sinus caroticus, alebo aj baroreflex. Úlohou baroreceptorov v organizme je kontrolovať tlak krvi v tepnách a vysielať tieto informácie do centrálnej nervovej sústavy s cieľom kontrolovať priemerný tlak krvi v tepnách a činnosť samotného srdca.

Úder na tento bod oklame telo a presvedčí ho, že došlo k zmene krvného tlaku. Telo si myslí, že tlak je príliš vysoký a aby tomu zabránilo, dochádza k bradykardii (poklesu frekvencie srdečnej činnosti pod úroveň 60 úderov za minútu). Tým dochádza k poklesu tlaku krvi. Takýto rýchly pokles tlaku krvi vyvoláva bezvedomie alebo v niektorých prípadoch aj smrť.

Obr.: Ovládanie srdca

Sem zaradujeme aj body na všetkých troch vetvách trojklanného nervu. Je známe, že stimuláciou ktorejkoľvek z troch vetiev trojklanného nervu možno ovládať rytmus srdca. (Body ako TW.17, Mental nerve, atď.)

Reflex trojklanného nervu - Trigemino-kardiálny reflex sa rozdeľuje na:

1. Oftalmo-kardiálny reflex alebo okulokardiálny reflex (OCR)
2. Maxillo-kardiálny reflex
3. Mandibulo-kardiálny reflex

Body trojklanného nervu:

• Oftalmická vetva trojklanného nervu CNV1
  • čelný nerv
    • Ex-HN 4 魚腰yú yāo
    • GB 14 陽白yáng bái
    • GB 13 本神běn shén
    • GB 15 頭臨(临)泣tóu lín qì
    • BL 2 攢竹zǎn zhú
    • BL 3 眉衝méi chōng
    • BL4 曲差qū chāi
  • slzný nerv
    • TE23 絲竹空sī zhú kōng
  • nazociliárny nerv
    • Ex-HN 3 印堂yín tang
    • BL 1 睛明jīng míng
    • Ex-HN 8 鼻通/上迎香bí tōng/shàng yíng xiāng
    • GV 25 素髎sù liáo
    • Ex-HN 9 內迎香nèi yíng xiāng
    • GV 26 人中shuǐ gōu/rén zhòng
• Maxilárna vetva trojklanného nervu CNV2
  • zygomatický nerv
    
    • Ex-HN 5 太陽tài yang
    • GB 1 瞳子髎tóng zǐ liáo
  • infraorbitálny nerv
    • ST 2 四白sì bái
    • ST 1 承泣chéng qì
    • Ex-HN 7 球後qiú hòu
    • LI 20 迎香yíng xiāng
    • LI 19 口禾髎hé liáo
    • GV 28 龈交yín jiāo
    • ST 3 巨髎jù liáo
    • GV 27 兑端duì duān

• Mandibulárna vetva trojklanného nervu CNV3

• • hlboký spánkový nerv
    • GB 4 颔厭hàn yàn
    • GB 5 懸顱xuán lú
    • GB 6 懸厘xuán lí
    • GB 7 曲鬓qū bìn
  • bukálny nerv
    • ST 4 地倉dì cāng
  • mazeterický nerv
    • ST 7 下關xià guān
  • aurikulotemporálny nerv
    • GB 2 聽會tīng huì
  • jazykový nerv
    • Ex-HN 11 海泉hǎi quán
    • Ex-HN 12 金津jīn jīn
    • Ex-HN 13 玉液yù yè
  • Dolný alveolárny nerv
    • Ex-HN 17 俠承 漿jiá chéng jiāng
    • CV24 承 漿chéng jiāng

Aj keď cieľom tohto článku nie je vymenúvať všetky body, pri trojklannom nerve som tak urobil, aby som poukázal na ich množstvo, ktoré sú s ním spojené. Okrem trojklanného nervu máme podobných viac takýchto nervov.

Obr.: Schématické znázornenie dráhy trigemino-kardiálneho reflexu. 1 – nn. ciliares longi, 2 – nn. ciliares breves (n. oculomotorius NIII), 3 – nervus maxillaris (NV/II) a jeho vetvy, 4 – nervus mandibularis (NV/III) a jeho vetvy, 5 – ganglion ciliare, 6 – ganglion Gasseri, 7 – radix sensoria a nucleus sensorius NV, 8 – krátke internunciálne vlákna formatio reticularis mozgového kmeňa, 9 – nucleus dorsalis nervi vagi (NX), 10 – kardio-depresorické vágové vlákna (nervi deccelerantes nervi vagi).(zdroj: proLékaře.cz | 23.2.2023)

Viac k téme trojklanného nervu tu: http://arashikan.eu/index.php/teoria-kyusho-jutsu/kyusho-trojklanny-nerv-a-jeho-vyuzitie

Srdce je inervované sympatickými a parasympatickými vláknami z autonómnej vetvy periférneho nervového systému.

Sympatikus a parasympatikus by sa dal prirovnať k jangu a jinu – Na väčšinu orgánov pôsobí sympatikus a parasympatikus antagonisticky (protichodne). Napr. sympatikus zvyšuje výkon srdca, parasympatikus ho znižuje. Sympatikus zvyšuje teplotu tela, parasympatikus ju znižuje. Naopak parasympatikus zvyšuje sekréciu žliaz a pohyb tráviacej trubice a sympatikus zase pôsobí tlmivo.

Sieť nervov zásobujúcich srdce sa nazýva srdcový plexus. Prijíma signály z pravého a ľavého blúdivého nervu, ako aj signály zo sympatického kmeňa. Tie sú zodpovedné za ovplyvňovanie srdcovej frekvencie, srdcového výdaja a kontrakčných síl srdca.

Okrem bežnej funkcie sa tieto poznatky využívajú aj v kyusho jutsu, kde sa cielene zasahujú body na tele, ktoré sú vo vzťahu buď k parasympatiku (napríklad baroreceptory v bode ST.9), ktoré spôsobujú náhly pokles tlaku, mdloby až odpadnutie, alebo k sympatiku (napríklad vystupujúce nervy z krčnej chrbtice),  ale taktiež sprevádzajú veľmi často aj problémy s chrbticou, hlavne s krčnou a hrudnou.

Viac k tejto téme v tomto článku: http://arashikan.eu/index.php/teoria-kyusho-jutsu/kyusho-srdce-parasympatikus-a-sympatikus-ako-jin-jang

Zjednodušene povedané, zasahovaním / iritáciou bodov 3. stupňa vyvolávame autonómne reflexné reakcie, tzn. ovplyvňujeme činnosť vnútorných orgánov a tkanív (napr. vazokonstrickcia / vazodilatácia).  

4. Body spojené s krvným riečišťom

Samotná „Biblia karate“ Bubishi popisuje niekoľko bodov na ľudskom tele, ktoré sú spojené s cievnym systémom. Uvádza, že:“ Smrť počas jedného dňa nastane po silnom údere na cievnej spojnici v lakťovej jamke (a. anastomotica), na stehennú tepnu medzi semimembránový a semitendinosný sval a vnútorný kondyl holennej kosti (LR/LIV 8, do transversnej perineálnej artérie – u mužov medzi a a vačkom (CV 1), na brachiálnej artérii (TE/TH 11) alebo na prednej ethmodiálnej artérii, prípadne na hlavový (kraniálny) nerv čelnej fontanely (GV 22).“

Obr.: kresba z Bubishi

Keď sa lepšie pozrieme na časť, ktorá sa nazýva „Dotyky oneskorenej smrti“, môžeme nadobudnúť tušenie, že pravdepodobne pri tých úderoch a špeciálnych hmatoch dochádza k poškodeniu vnútornej vrstvy žíl a ciev.

Úder do cievy alebo žily môže spôsobiť poškodenie ich vnútornej vrstvy a vytvorenie krvnej zrazeniny. Táto zrazenina môže narastať postupne a zúžiť priesvit cievy, čo vedie k obmedzeniu prietoku krvi a potenciálne k nedokrveniu postihnutého orgánu alebo tkaniva. V niektorých prípadoch sa krvná zrazenina môže uvoľniť a stáva sa embolom, ktorý môže upchať menšie cievy a spôsobiť nedostatočné prekrvenie v iných oblastiach, prípadne aj smrť.

Je dôležité venovať pozornosť úrazom ciev a žíl a vyhľadať odbornú starostlivosť, ak sa vyskytnú príznaky ako silná bolesť, opuchy, zmena farby alebo teploty postihnutého miesta, alebo ak je narušený pulz či prúdenie krvi. Včasná diagnóza a liečba môžu pomôcť minimalizovať riziko komplikácií a zlepšiť prognózu.

5. Iné zraniteľné body (najmä orgány)

Sem zaraďujeme zraniteľné miesta na tele, pri ktorých dochádza k zraneniu vnútorných orgánov ako napríklad ruptúra pečene, sleziny, obličiek a pod.

V prípade dvojitej ruptúry sleziny, keď krvácanie do puzdra sleziny nie je okamžite zjavné a prasknutie puzdra a masívne krvácanie do brušnej dutiny nastáva až po niekoľkých hodinách alebo dňoch, je možné, že zasiahnutý bojovník v čase po boji nemal žiadne zjavné príznaky. To mohlo spôsobiť oneskorenú diagnostiku a zákrok, čo mohlo viesť v prevažnej väčšine prípadov k smrti. Aj dnes sa stávajú prípady so smutným koncom, keď bol úder alebo pád pri športe nesprávne vyhodnotený a došlo k úrazu niektorého zo spomínaných orgánov a následnému vykrvácaniu do brušnej dutiny. Práve takto mohli vznikať teórie o tzv. "oneskorenej smrti".

Obr.: Bunkai kata Kururunfa - ushiro empi uchi do oblasti spodných rebier a pečene (príp. sleziny pri opačnom garde)

Vnútrobrušné krvácanie je život ohrozujúci stav, pretože krvácanie spôsobuje zhoršené zásobovanie orgánov krvou, kyslíkom a živinami, čo môže viesť k šoku a smrti.

Niekedy krv z poranených orgánov nemusí vytekať do brušnej dutiny okamžite, ale pacient môže istý čas krvácať do puzdra orgánu (to sa typicky stáva napríklad pri slezine, pečeni alebo obličkách) a až po niekoľkých hodinách alebo dňoch puzdro praskne a masívne vykrváca do brušnej dutiny.

Poranenie pečene je druhou najčastejšou príčinou hemoperitonea - vnútorného krvácania do brušnej dutiny. Pečeň je (spolu so slezinou) najčastejšie poraneným orgánom brušnej dutiny.

Dvojitá (dvojdobá) ruptúra sleziny je stav, keď po prvotnom poranení dochádza ku krvácaniu pod puzdro sleziny a pacient v tomto čase nemusí mať žiadne zjavné príznaky.

Až po niekoľkých desiatkach hodín (aj 2 -3 dňoch) slezina praskne a krv sa vyleje do brušnej dutiny, čo môže viesť k šoku a smrti.

Z tohto dôvodu je potrebné byť pri úrazoch veľmi opatrný a pacienta dôkladne vyšetriť, napríklad ultrazvukom alebo počítačovou tomografiou (CT), aby sa včas zachytilo možné poškodenie vnútorných orgánov a vnútrobrušné krvácanie a predišlo sa tak vážnym komplikáciám.

Je dôležité si uvedomiť, že v minulosti, pred pár storočiami v Číne, keď majster bojových umení niekde horách pri boji bez pravidiel utrpel takéto poranenie, dostupnosť lekárskej pomoci, prístrojové vybavenie a vzdialenosť, ktorú bolo treba prekonať na ceste k liečiteľovi, mohli mať veľký dopad na jeho šance na prežitie.

V minulosti bola dostupnosť lekárskej pomoci obmedzená a prístrojové vybavenie na diagnostiku a liečbu vnútorných poranení neexistovalo. Rovnako bola vzdialenosť medzi miestom úrazu a odborníkom alebo liečiteľom v mnohých prípadoch pomerne veľká. Tieto faktory by mohli mať negatívny vplyv na rýchlosť a účinnosť liečby.

Zhrnutie

Okrem vyššie spomínaných bodov máme ešte 3 skupiny bodov, ale tie nevyužívame na boj. Cieľom tohto článku nebolo pokryť celú oblasť a všetky body, iba poskytnúť pohľad na základy, aby si každý, kto má záujem sa venovať ozajstnému štúdiu Kyusho jutsu, mohol urobiť vlastný obraz.

Dozvedeli sme sa že:

• pri bodoch I. stupňa zasahujeme priebežné nervy, nervové rozvetvenia a miesta, kde sa nervy križujú s cieľom vyvolať bolestivý podnet.
• pri bodoch II. stupňa zasahujeme nervové receptory (mechanoreceptory, nervovovsvalové vretienka, golgiho šľachové telieska s cieľom vyvolať somatické reflexy (ovládajúce svaly) vyvolávajúce pohyb.
• pri bodoch III. stupňa zasahujeme nervové receptory (baroreceptory) a nervy s cieľom vyvolať autonómne reflexy, ovplyvňujúce činnosť vnútorných orgánov, ako napríklad činnosť srdca, sťahovanie a rozťahovanie ciev, činnosť dýchacích svalov a podobne.
• že existujú body, ktoré nie sú primárne spájané s nervovým systémom, ale krvným riečišťom, ktorých bojové zasahovanie je možné iba v život ohrozujúcich situáciách, lebo sú veľmi nebezpečné.
• že to, čo v minulosti majstri bojových umení nazývali "odložená smrť" skutočne mohlo byť spojené práve so spomínanými bodmi.
• a nakoniec, že sú ešte ďaľšie kategórie bodov, ktoré tento článok neobsiahol, lebo sa využívajú na iné účely.