Image

Koncept útokov na vitálne body na základe dvanásťhodinového cyklu vitálnych bodov má korene v tradičných medicínskych a bojových teóriách. Hoci moderná západná medicína nepracuje s týmito cyklami, tieto znalosti sú dôležitou súčasťou tradičných bojových umení a medicíny, ako je TČM.

Táto teória je v bojových umeniach používaná na zvýšenie efektivity útokov tým, že sa zameriavajú na vitálne body v čase ich najvyššej energetickej aktivity. Je to pokus o maximalizáciu účinkov útokov pomocou znalostí o energetických cykloch tela.

Bubishi, tzv. „Bibilia karate“ popisuje, že údery na určité body na tele môžu mať rôzne účinky v závislosti od času dňa. Tento koncept je podobný teórii TČM, ktorá tvrdí, že každá dvojhodinová perióda je spojená s maximálnou energetickou aktivitou konkrétneho orgánu alebo meridiánu.

V kontexte "Bubishi" a tradičnej čínskej medicíny (TČM) sa spomína termín "š-čchen" (tiež písaný ako "shi-chien" alebo "shi-chen") a vzťahuje sa na tradičné čínske časové jednotky, ktoré rozdeľujú deň a noc do 12 dvojhodinových intervalov. Každý interval je priradený konkrétnemu orgánu a jeho energetickému meridiánu. Tieto dvojhodinové intervaly sú základom pre teórie o vitálnych bodoch a ich zraniteľnosti v určitých časoch dňa.

V rámci analýzy vitálnych bodov podľa "Bubishi" a princípov Wudang boxu je dôležité pochopiť, ako a kedy zasiahnuť tieto body na základe dvanásť dvojhodinových intervalov, známych ako š-čchen. Tento systém bol vyvinutý a odovzdávaný počas dynastie Ming taoistom Wu Liuyuanom a je detailne popísaný v Jin Yimingovej knihe "Secrets of Wudang Boxing". Korelácia medzi vitálnymi bodmi a časovými intervalmi je nasledovná:

  1. Shuigou Xue: Najzraniteľnejší počas obdobia Krysy (23:00 – 1:00).
  2. Dianyan Xue: Najzraniteľnejší počas obdobia Byvola (1:00 – 3:00).
  3. Jiaogong Xue: Najzraniteľnejší počas obdobia Tigra (3:00 – 5:00).
  4. Zisai Xue: Najzraniteľnejší počas obdobia Králika (5:00 – 7:00).
  5. Daiying Xue: Najzraniteľnejší počas obdobia Draka (7:00 – 9:00).
  6. Jiangdai Xue: Najzraniteľnejší počas obdobia Hada (9:00 – 11:00).
  7. a tak ďalej...

 

Tieto časové intervaly poskytujú bojovníkom strategické pokyny na efektívne využitie vitálnych bodov v rôznych obdobiach dňa.

Teória čínskej medicíny delí telo na základe 12 meridiánov. Každému z meridiánov je priradený dvojhodinový časový úsek. Napríklad, pečeňový meridián je spojený s hodinami od 1:00 do 3:00. Ak sa v tomto časovom rozmedzí zobudíte, potom je problém s vaším pečeňovým meridiánom. Poznanie tejto informácie môže byť veľmi dôležité pre akupunkturistu alebo praktikanta čínskej medicíny.

Podľa učenia tradičnej čínskej medicíny sa počas 24-hodinového obdobia energia alebo Qi prúdi telom na základe orgánových hodín v dvojhodinových intervaloch. Napríklad „Qi sa medzi 1:00 a 3:00 hodinou stiahne dovnútra“, aby pomohla obnoviť telo. Pečeň čistí krv a vykonáva ďalšie funkcie, ako je príprava krvi na cestu do zvyšku tela. Počas nasledujúcich 12 hodín Qi prechádza cez orgány, ktoré asimilujú, trávia a vylučujú potravu cez telo, alebo naše diurnálne orgány.

Pečeň jedným z najviac prekrvených orgánov v tele. Počas obdobia zvýšeného metabolického a detoxikačného výkonu, najmä v noci, môže byť prietok krvi pečeňou zvýšený. Toto obdobie sa často spája s intenzívnou aktivitou pečeňových buniek (hepatocytov), ktoré vykonávajú detoxikáciu a metabolizmus.

Z pohľadu Kyusho jutsu zvýšený prietok krvi môže znamenať, že pečeň je viac naplnená krvou, čo môže spôsobiť, že je viac zraniteľná voči fyzickým útokom. Úder alebo zranenie počas tohto obdobia môže spôsobiť výraznejšie krvácanie a poškodenie tkaniva.

Popoludní telo začne opäť spomaľovať v príprave na nočnú fázu. Nočná fáza je zameraná na obnovu a udržiavanie. Keď je teda jeden orgánový systém na svojom vrchole, jeho protipól na opačnej strane hodín je na svojom najnižšom bode. Príkladom je čas od 7:00 do 9:00, čo sú hodiny žalúdka. Toto je čas, keď je žalúdok na svojom vrchole, a preto sa odporúča jesť veľké raňajky. Na opačnej strane hodín sa nachádza obal srdca, ktorý je spojený s hypofýzou, hypotalamom a reprodukčnými orgánmi, a tak ďalej.

Hoci tradičná čínska medicína (TČM) a západná medicína používajú odlišné prístupy a terminológie, existujú paralely a podobnosti medzi týmito dvoma teóriami, najmä pokiaľ ide o rytmy a časové aspekty fungovania ľudského tela.

Paralely a podobnosti:

  1. Cirkadiánne rytmy vs. Diurnálny cyklus:
    • Cirkadiánne rytmy v západnej medicíne sú 24-hodinové cykly, ktoré ovplyvňujú fyziologické procesy, ako je spánok, trávenie, hormonálna sekrécia a telesná teplota. Tieto rytmy sú riadené biologickými hodinami v mozgu.
    • Diurnálny cyklus v TČM priraďuje špecifické dvojhodinové obdobia konkrétnym orgánom a ich energetickej aktivite. Tento cyklus tiež uznáva dôležitosť časových období na optimálne fungovanie tela.
  2. Dôležitosť spánku a regenerácie:
    • Západná medicína zdôrazňuje význam pravidelného a kvalitného spánku pre fyzické a mentálne zdravie. Spánok je kľúčový pre regeneráciu tela a udržiavanie správnych funkcií imunitného systému, pamäti a nálady.
    • TČM kladie dôraz na regeneráciu a obnovu počas nočných hodín, kedy Qi sa stiahne dovnútra a pomáha obnoviť telo, napríklad pečeň čistí krv medzi 1:00 a 3:00 hodinou.
  3. Denné rytmy v trávení a metabolizme:
    • V západnej medicíne sa uznáva, že trávenie a metabolizmus sú ovplyvnené dennými rytmami. Napríklad, ranné jedlo je považované za dôležité na štartovanie metabolizmu a poskytnutie energie na celý deň.
    • V TČM sa žalúdok považuje za najaktívnejší medzi 7:00 a 9:00, čo je obdobie, kedy sa odporúča jesť veľké raňajky. Tieto dve teórie sa zhodujú na dôležitosti raňajok pre zdravie a energiu.

Príklad:

Ranné raňajky a ich význam:

  • Západná medicína: Výskumy ukazujú, že konzumácia výdatných raňajok môže zlepšiť metabolizmus, kognitívne funkcie a celkovú hladinu energie počas dňa. Ranné jedlo pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a môže zabrániť prejedaniu sa počas dňa.
  • Tradičná čínska medicína: TČM odporúča konzumovať veľké raňajky medzi 7:00 a 9:00, kedy je žalúdok najaktívnejší. Toto časové obdobie je považované za ideálne na trávenie a vstrebávanie živín, čo zabezpečí dostatok energie na celý deň.

Tento príklad ukazuje, ako obe teórie uznávajú dôležitosť raňajok pre celkové zdravie a energiu, aj keď ich vysvetlenia a terminológia sa líšia.

Tu si môžeme všimnúť jednu zásadnú vec: striedanie dňa a noci. Zjednodušene môžeme povedať, že TČM je založená na teórii, že presne v strede noci prevláda vlastnosť energie Jin a najmenej má vlastnosť Jang, v strede dňa, medzi východom slnka a západom, je najviac Jang a najmenej Jin.

Podľa západného pohľadu je Cirkadiánny rytmus prepojený s východom a západom slnka prostredníctvom svetla, ktoré reguluje produkciu melatonínu a aktivitu biologických hodín v mozgu. Tento rytmus je kľúčový pre udržiavanie zdravého spánkového cyklu, bdelosti a celkovej fyziologickej rovnováhy.

Biologické hodiny v hlave

Suprachiazmatické jadro (SCN) v hypotalame je hlavným regulátorom cirkadiánnych rytmov. SCN prijíma signály zo sietnice o intenzite svetla a synchronizuje biologické hodiny tela s vonkajším prostredím.

Svetlo je kľúčovým regulátorom cirkadiánneho rytmu. Špecifické bunky v oku (fotoreceptory v sietnici) detekujú svetlo a posielajú signály do suprachiazmatického jadra (SCN) v mozgu, ktoré je hlavným centrom pre riadenie cirkadiánnych rytmov.

  • Denné svetlo: Expozícia dennému svetlu, najmä modrému svetlu, potláča produkciu melatonínu a podporuje bdelosť.
  • Nočné svetlo: Umelé svetlo v noci, najmä modré svetlo z elektronických zariadení, môže narušiť produkciu melatonínu a spôsobiť problémy so spánkom.

 

Faktory ovplyvňujúce cirkadiánne a diurnálne cykly

Moderný životný štýl s nočnými zmenami, používaním umelého svetla a cestovaním cez časové pásma môže výrazne narušiť prirodzené biologické rytmy tela.

Vplyv moderného životného štýlu na cirkadiánne rytmy:

  1. Nočné zmeny:
    • Posun cirkadiánneho cyklu: Ľudia pracujúci na nočné zmeny majú narušené prirodzené cirkadiánne rytmy, pretože ich telo musí byť bdelé a aktívne počas noci a spať cez deň. Tento posun môže narušiť prirodzenú aktivitu orgánov, ktoré sú podľa TČM najaktívnejšie počas určitých hodín.
    • Príklad: Ak pracujete na nočnú zmenu a vaše telo je najviac aktívne medzi 1:00 a 3:00 hodinou ráno, keď je prirodzene čas na regeneráciu pečene, môže byť vaša pečeň menej efektívna pri detoxikácii a viac zraniteľná v tomto čase.
  2. Používanie umelého svetla:
    • Narušenie produkcie melatonínu: Expozícia umelému svetlu, najmä modrému svetlu z obrazoviek, potláča produkciu melatonínu, čo narúša spánkový cyklus. To môže viesť k narušeniu cirkadiánnych rytmov a ovplyvniť, kedy sú jednotlivé orgány aktívne.
    • Príklad: Ak používate elektronické zariadenia neskoro v noci, môže to spôsobiť, že vaše telo bude považovať noc za deň, čo môže posunúť čas, kedy sú vaše orgány najaktívnejšie a zraniteľné.
  3. Cestovanie cez časové pásma (jet lag):
    • Asynchronizácia biologických hodín: Rýchle cestovanie cez časové pásma spôsobuje jet lag, čo vedie k asynchronizácii biologických hodín tela s miestnym časom. Orgány môžu byť aktívne v nevhodných časoch, čo ovplyvňuje ich funkčnosť a zraniteľnosť.
    • Príklad: Ak cestujete z Európy do Ameriky a priletíte večer, vaše telo môže byť stále nastavené na európsky čas, čo znamená, že pečeň bude najaktívnejšia podľa európskeho času (napr. 1:00 - 3:00 ráno v Európe môže byť popoludnie v Amerike). To môže spôsobiť, že pečeň je menej schopná detoxikovať v čase, keď by mala byť najaktívnejšia.

Dopady na teórie TČM a kyusho jutsu:

  • Narušenie prirodzených cyklov: Posunuté cirkadiánne rytmy môžu spôsobiť, že teórie TČM o čase maximálnej aktivity a zraniteľnosti orgánov nebudú presné. Útoky na vitálne body môžu byť menej predvídateľné a menej efektívne, ak nie sú prispôsobené individuálnym cirkadiánnym rytmom osoby.
  • Individuálna variabilita: Moderný životný štýl spôsobuje, že zraniteľnosť vitálnych bodov sa môže líšiť od človeka k človeku v závislosti od ich pracovného režimu, spánkových návykov a cestovateľských zvykov.

Príklad použitia kyusho jutsu v modernom kontexte:

Osoba po nočnej zmene:

  • Situácia: Pracovník nočnej zmeny je bdelý a aktívny medzi 1:00 a 3:00, keď je podľa TČM pečeň najaktívnejšia.
  • Vplyv: Pečeň môže byť menej efektívna pri svojej detoxikačnej funkcii kvôli narušeniu spánku a prirodzeného rytmu. Útok na pečeňový bod (napr. LV3) v tomto čase môže mať iné, než očakávané účinky, pretože telo nemusí fungovať podľa tradičných časových rozvrhov TČM.
  • Prispôsobenie: Pre efektívne využitie kyusho jutsu by bolo dôležité zohľadniť individuálny cirkadiánny rytmus osoby. Útoky by mali byť prispôsobené aktuálnemu stavu a režimu jednotlivca, nie len tradičným teóriám.

Moderný životný štýl môže výrazne ovplyvniť cirkadiánne a diurnálne cykly, čím sa mení aktivita a zraniteľnosť jednotlivých orgánov. Pri aplikácii teórií TČM a kyusho jutsu by bolo potrebné brať do úvahy individuálne odchýlky a prispôsobiť techniky aktuálnym biologickým rytmom jednotlivca, aby boli účinné, čo v dnešnej dobe už nie je vôbec jednoduché.

Zdroje:

Zdroje:

Jin Yiming (1928). Secrets of Wudang Boxing. Translation of section on Vital Points, tr. P. and Y. McCarthy, 1994).

McCarthy, P. (1995) Bubishi: The Bible of Karate. Tokyo: C.E.
Tuttle.

Nakayama T. (1998). Kassatsu Jizai ni Naru (To Heal or Harm at Will). Tokyo: BAB Japan Inc.

Rench, A. (1999). Classical Okinawan/Japanese Pressure Points. Unpublished Document.

Sato K. (1996). Seiden Jissen Tenketsu-jutsu. (Orthodox Dim Xue for Real Fighting) Tokyo: Baseball Magazine.

Zarrilli, P. (1992) "To heal and/or harm: The vital spots
(marmmam/varmam) in two south Indian martial traditions." Journal of Asian Martial Arts. Vol. 1:1 and 1:2.

Beissner, F. (2010). Vital Points in the Martial Arts: The Phenomenon of Dian Xue explained by Chinese Medicine and Modern Neuroscience. VDM Verlag Dr. Müller.

Bisio, T. (2016). A Pearl from the Dragon's Neck: Secret Revival Methods & Vital Points for Injury, Healing and Health from the Great Martial Arts Masters. Blue Snake Books. (Internal Arts International)​​ (Jissen Karate - 実戦空手)​.

Clark, R. (2022). Pressure Point Fighting: A Guide to Striking Vital Points for Martial Arts and Self-Defense. Tuttle Publishing.

Cardwell, R. (2019). The 36 Deadly Bubishi Points. Tuttle Publishing.

Uechi-Ryu Karate Do. Okinawan Bubishi.

Walker, J. (2004). Advanced Dim-Mak: The Finer Points of Death-Point Striking. Paladin Press.

Clark, R. (2001). Pressure-Point Fighting: A Guide to the Secret Heart of Asian Martial Arts. Kodansha International.

Legge, D. (2000). Close Range Combat Wing Chun: The Combat Drills.

Prevádzkovateľ tejto webstránky spracúva so súhlasom a v prípadoch stanovených zákonom č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách aj bez súhlasu technické cookies (tzv. základné cookies).