Princípy použitia vitálnych bodov

Štúdium vitálnych bodov je úzko spojené so štúdiom anatómie. Kľúčom pri zasahovaní vitálnych bodov nie je sila úderu, ale presnosť a uhol. Je to využívanie anatomických slabostí ľudského tela na získanie prevahy v boji. Dôležité je vedieť, ako vitálne body fungujú, čo spôsobujú a ako ich správne zasiahnuť.

 Mnoho začiatočníkov si po pár neúspešných pokusoch povie, že vitálny bod nefunguje, ale po pár minútach so skúseným učiteľom zistia, že stačí malá zmena uhla, pod ktorým dopadá úder na vitálny bod alebo úderovej plochy a zrazu je všetko inak a súper sa zrúti na zem s bolestivou grimasou alebo v bezvedomí.

Niektorí ľudia si myslia, že vitálne body sú bodky na pokožke a keď sú zasiahnuté, majú obrovský efekt. Pravdepodobne k tejto predstave prišli tak, že ich videli na nákresoch v literatúre alebo na internete, avšak iba jednoducho zasiahnuť dané miesto nestačí.

Vitálne body sú najčastejšie nervy, nervové pletence a nervové zakončenia (receptory). Vitálne body sa nachádzajú kdekoľvek sa kríži viacero nervov, nerv sa rozvetvuje, ukončuje receptormi alebo nekrytý svalom prechádza popri kosti a pri údere sa "pricvikne" medzi úderovú plochu a kosť. Toto sú miesta, ktorými môžeme vyslať do nervového systému silný komplexný signál, ktorý spôsobí primeranú reakciu.

Je potrebné pochopiť anatomickú štruktúru obklopujúcu nervy. Nervy často ležia medzi svalmi a kosťami a môžu byť zasiahnuté iba pod správnym uhlom a smerom.

Nervové vlákna

Zjednodušene si možno predstaviť nerv nie ako jedno vlákno, ale skôr ako spletené lano. Vlákna na vonkajšej strane lana sú určené na prenos vzruchov strednej bolesti napr. ako poškriabanie alebo stlačenie, pričom vnútorné vlákna monitorujú vážnejšie zranenia ako fraktúry, vyvrtnutia, natiahnuté šľachy a podobne.

Telo má vypracované odpovede na ochranu voči spomenutým zraneniam nazývané reflexy. Sú to napríklad automatické uvoľnenie svalstva v okolí preťaženej šľachy, aby nedošlo k jej roztrhnutiu, alebo rapídny pokles tlaku, aby nedošlo k vykrvácaniu.

Hlavným cieľom pri zasahovaní vitálnych bodov je oklamať telo, že je v nebezpečenstve alebo je poškodené s cieľom vyvolať reflexnú ochrannú reakciu. Preto je dôležité zasiahnuť nerv a nie len miesto v okolí nervu, aby bol vyslaný vzruch simulujúci vážne poškodenie tela. Je preto nutné poznať mechaniku práce s nervovými bodmi.

Princípy

Po pochopení, čo sú vitálne body, nervy a okolité štruktúry tela, môžeme začať študovať spôsob, ako zasiahnuť a podráždiť daný nerv, aby vyvolal čo najlepšiu odpoveď v podobe reflexnej reakcie.

Nasledujúce základné body, ktoré sú dôležité pri umení útokov na vitálne body, začiatočníci často podceňujú.

Použitie malej úderovej plochy

Keďže zasahujeme nervy, musíme útočiť zbraňami, ktoré spôsobia, že koncentrovaná energia prenikne až k nim a zasiahne ich. Mnoho nervov leží medzi anatomickými štruktúrami, ako sú napr. svaly predlaktia (napr. bod LI-10). Na zasiahnutie týchto nervov je potrebné udierať s dostatočne malou plochou s koncentrovanou energiou, aby prenikla až k nervom pomedzi obklopujúce telesné tkanivá. Preto je dôležité v kusho trénovať údery so sústredením sa na jednotlivé hánky prstov a ostatné ostré úderové plochy.

Pre tento princíp sa aplikuje newtonov vzorec na výpočet tlaku pôsobiaceho na centimeter štvorcový. Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily F (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy S. Z uvedeného vyplýva, že čím menšou úderovou plochou udrieme, tým menšiu silu potrebujeme vyvinúť na to, aby sme dosiahli tzv. prierazný efekt úderu, lebo z anatómie vieme, že vitálne body kyusho sa nenachádzajú na povrchu tela, ale niektoré sú uložené aj niekoľko centimetrov hlboko v tele. Jedným z príkladov je bod CV 15 – solar plexus.

Natiahnutie nervu

Ak si predstavíme nerv ako lano, v ktorom sú senzitívnejšie vlákna vo vnútri a je uvoľnené, pri zasiahnutí len odskočí dozadu alebo uhne nabok. Preto potrebujeme nerv natiahnuť, aby sme zasiahli tie najsenzitívnejšie vlákna vo vnútri.

To znamená, že rôznymi úchopmi môžeme natiahnuť napr. nerv na ruke či nohe alebo otočením hlavy natiahnuť krk pre najlepší efekt bodov na krku a hlave. Keď zasahujeme body na rebrách, zdvihnutie ruky, napr. vyblokovaním súperovho úderu, otvorí telo a odkryje vitálne body robiac ich zraniteľnešími, keď sú nervy našponované cez kosti rebier.

Už aj samotné natiahnutie nervu, tzv. „nastrečovanie“ sa v niektorých aplikáciách úspešne používa na vyvolanie silnej bolesti a následnej reakcie.

Kladivo a nákova

Opäť pri predstave nervu ako lana, ak máme kladivo a chceme ním udrieť po lane tak, aby sme rozmliaždili vnútorné vlákna, musíme lano položiť na tvrdý podklad.

Mnoho nervov prebieha hneď vedľa kostí, ktoré môžu poslúžiť ako nákova a naše hánky ako, kosť alebo lakeť sú kladivo.

Majúc toto na rozume je správny uhol a smer ako "pricviknúť" nerv o kosť najlepším spôsobom, ako dosiahnuť najsilnejšiu odpoveď tela.

Zmena vnútorného prostredia

Ľudské telo má vybudovaný premyslený systém tzv. senzorov vnútorného prostredia tela, tzv. baroreceptorov, ktoré kontrolujú napríklad prietok krvi krčnými tepnami do mozgu (baroreceptory), napätie v šľachových úponoch, tlak tekutiny v očných guliach a podobne.

Spávnym výberom úderovej plochy a správnym pôsobením na tieto receptory môžeme oklamať telo, že došlo napríklad k prudkému nárastu tlaku prúdiacej krvi do mozgu, čo má za následok prudkú úpravu srdcového rytmu a zníženie tlaku, čo vedie k bezvedomiu, prípadne tlak článkami prstov (hiraken, nakadaka ken) na proprioreceptory v šľachových úponoch môžeme telo uviesť do omylu, že dochádza k preťaženiu šľachy a hrozí jej poškodenie a telo zareaguje aktivovaním antagonistických svalov a únikovou reakciou. Príkladom je bunkai kata Shisochin.

Kľúčové uvoľnenie

Bruce Lee učil, že uvoľnená ruka udiera rýchlejšie. Sila úderu je totiž závislá práve od rýchlosti dopadu a preto má úder vychádzať z uvoľneného tela. V spojení s malou úderovou plochou je koncentrovaná energia oveľa väčšia.

Ak je telo uvoľnené, je možné vyprodukovať rýchlejší úder, lebo nie je potrebné prekonávať odpor tzv. antagonistických (opačných) svalových skupín, napríklad dvojhlavého svalu ramena, ktorý je prekážkou trojhlavému svalu ramena pri údere zuki.

Z výpočtu kinetickej energie, tzn. energie dopadu pri rýchlostiach, ktoré sú veľmi malé v porovnaní s rýchlosťou svetla, kde platí jednoduchý vzťah

Je zjavné, že kľúčovým faktorom je práve rýchlosť (umocnenou na druhú), ktorou teleso dopadá na prekážku. (Wikipedia, Kinetická energia, 2019). Preto malá guľka vystrelená zo zbrane, napríklad rýchlosťou 1000 m/s, spôsobí väčšiu škodu, ako ľahko hodený kameň, alebo vozidlo pohybujúce sa rýchlosťou napríklad 1 km/h, ktoré nás iba posunie v porovnaní s guľkou, ktorá telo prestrelí a spôsobí vážne zranenie alebo aj smrť. V spojení s malou úderovou plochou je možné dosiahnuť vysokú prieraznosť karatistovho úderu do hĺbky tela a zasahovať hlbšie uložené vitálne body, ako napríklad solárny plexus a podobne.

Vyvinutie a aplikácia energie

"Chinkuchi" チ ン ク チ Chinkuchi (okinawský dialekt) sa prekladá ako „jedna sila“ alebo „malá sila“. Etymológia názvu je veľká „sila“, ktorú je možné dosiahnuť iba „trochou“ pohybu. Chinkuchi sa týka vyvinutia výbušnej sily a neobmedzuje sa na žiadny konkrétny spôsob úderu alebo časť tela. V čínskych umeniach je známe ako fa jin (發 勁). Jedným z príkladov chinkuchi je „jednopalcový úder“. V japonských bojových umeniach sa dôraz kladie na kime (決 め), ktoré priamo nadväzuje na chinkuchi. V karate sa chápe „sústredená sila“, ktorá popisuje okamžité napätie v správnom momente počas techniky. Gamaku, ktoré popisuje výbušnú silu v technike, a kime, ktoré sústreďuje silu v jadre tela, sa veľmi líšia funkciou a zámerom. Na dosiahnutie chinkuchi musia byť všetky svaly, šľachy, väzy, dýchanie a duševné úmysly v jedinom časovom okamihu v dokonalej koordinácii. Začať chápať chinkuchi nie je také ťažké. Pohyby, ako je plieskanie uterákom alebo hádzanie frisbee, dokonca aj kýchanie, sú každodennými príkladmi chinkuchi. 

Vyšším stupňom Kyusho jutsu je práca s vnútornou energiou Ki (čínsky čchi), kedy sa ovplyvňuje jej tok v energetických dráhach tela, tzv. meridiánoch. Na to, aby bolo možné viesť túto energiu telom je nutné dosiahnuť uvoľnenie, lebo v napnutom tele energia neprúdi. Na tento účel slúžia praktiky Ki Taiso (Čchi kung) a v karate sú to kata Sanchin a Tensho, ktoré však musia byť vykonávané špecifickým spôsobom.