Kyusho: 3 varianty KO po údere do oblasti sánky

Knokautom (KO) sa označuje ničivý úder, po ktorom boxer pri zápase upadá do bezvedomia v dôsledku otrasu mozgu. Súperovi na takéto zneškodnenie protivníka skutočne stačí aj dobre mierená rana do čeľuste. Mozog totiž v dôsledku náhleho úderu na hlavu „zapláva“ v mozgovomiechovom moku, pričom naráža na vnútorné strany lebky. To sa deje najmä pri údere rukavicou do tváre.

Pre priamy úder do čeľuste je však špecifický iný mechanizmus spôsobujúci stratu vedomia – podráždenie receptorov trojklaného nervu (TW.11) Čeľustný kĺb je dobre inervovaný vláknami tohto najsilnejšieho hlavového nervu. Úder na čeľusť spôsobí veľmi intenzívne podráždenie receptorov v čeľustnom kĺbe, ktoré sa následne prenáša cez vlákna trojklaného nervu až na mozgový kmeň a spôsobí útlm mozgovej kôry.

Reakcia je okamžitá - nastáva strata svalového napätia a bezvedomia. Postupne sa boxer dokonca môže stať po údere na čeľusť ku knokautu náchylnejším: opakované rany totiž dokážu spôsobiť precitlivenosť receptorov v čeľustnom kĺbe ak strate vedomia potom dochádza ľahšie a rýchlejšie. Volá sa to "boxerská brada".

Pri údere viac zboku sa zasahuje miesto, kde otvorom v sánke vychádza na povrch mentálny nerv, ktorý je všeobecný somatický aferentný (zmyslový) nerv zabezpečujúci citlivosť predných častí brady a dolnej pery, ako aj bukálnych gingív predných zubov dolnej čeľuste a premolárov. Je vetvou zadného kmeňa dolného alveolárneho nervu, ktorý je sám vetvou mandibulárnej divízie trojklanného nervu (CN V). Toto miesto v kyusho označujeme aj EX MHN-18, prípadne „Mental nerve“.

Platí, že stimulácia ktorejkoľvek senzitívnej vetvy trojklanného nervu (n. V) vedie k aferentnému prenosu vzruchu cez ganglion Gasseri do senzitívneho jadra nervus trigeminus (nucleus sensorius nervi trigemini) v blízkosti spodiny 4. mozgovej komory (fossa rhomboidea). Odtiaľ krátke internunciálne (spojovacie) vlákna formatio reticularis sprostredkujú jeho prenos na eferentnú dráhu, vychádzajúcu z motorického jadra nervus vagus (n. X, nucleus dorsalis nervi vagi). Cestou blúdivého nervu (nervus vagus, n. X) prebiehajú potom kardio-depresorické nervové vlákna končiace sa v myokarde (nervi retardantes).

Z toho vyplýva, že údery na body (alebo ich stimulácia), ktoré sú spojené s trojklaným nervom (napríklad tzv. Mental nerve na brade, body nad okom a pod okom, bod za uchom TW.17), vyvolajú autonómnu reflexnú odpoveď zvyčajne znížením srdcového rytmu a krvného tlaku, čo môže viesť až k bradykardii, arytmii, pre-synkope (stav pred odpadnutím) až synkope (strata vedomia).

Niekedy môže dôjsť k takému úderu, že sa stimulujú obidve miesta naraz (napr. mental nerve MHN-18 na ľavej strane a TW.17 na pravej strane), čím sa účinok môže posilniť.

V prípade útokov lakťom (mawashi empi uchi), kopmi alebo v boxerských rukaviciach, mierených na sánku, je však skutočne nutné rátať aj s prípadným otrasom mozgu, ako bolo spomínané na začiatku tohto článku. Mozog v dôsledku silného úderu na hlavu „zapláva“ v mozgovomiechovom moku, pričom naráža na vnútorné strany lebky. Zaujímavosťou je, že ak mozog narazí do lebky časťou, kde sa nachádza zrakové centrum, postihnutý vidí svetelné efekty - záblesk, alebo zaiskrenie pred očami.

Mozog sa nachádza v lebečnej dutine a je súčasťou centrálneho nervového systému. Pohybuje sa v moku, ktorého rozvrstvenie nie je rovnomerné a pohyblivosť jednotlivých častí mozgu závisí na sieti ciev a nervov. Najviac je spojený s hypofýzou (podvesok mozgu) v mieste hypotalamu (súčasť medzimozgu). Mozgové tkanivo obsahuje zoskupenia šedej a bielou hmoty, čím sa jeho konzistencia mení. Presný pohyb mozgu pri náraze alebo údere do lebky je ťažké určiť. Poškodenie mozgu sa nemusí vyskytnúť iba v mieste úderu, ale aj na mnohých ďalších miestach, na povrchu aj v hlbších štruktúrach. Preto je ťažké určiť rozsah a lokalizáciu týchto poranení. Obvykle dochádza k bezvedomiu pri poškodení mozgu.

Otras mozgu je najčastejším typom zranenia mozgu, ktorý môže byť sprevádzaný bezvedomím, zvracaním a spomalením srdcovej činnosti. Obvykle spôsobuje len mierne rozdiely v krvnom tlaku, ale čím sú tieto rozdiely väčšie, tým je otras ťažší. Pri otrasoch mozgu sa môžu tiež vyskytnúť rýchle mimovoľné pohyby očí.

Pomliaždenie mozgu je vážnejším typom zranenia mozgu, ktorý spôsobuje organické zmeny, ako zrážanie krvi v cievach, opuch alebo krvácanie. Môžu tiež nastať problémy so stopkou hypofýzy. Dĺžka bezvedomia obvykle odráža mieru poškodenia mozgu - bezvedomie trvajúce dlhšie ako 2 hodiny znamená takmer vždy pomliaždenie mozgu.

Pomliaždenie mozgu sa prejavuje vegetatívnymi zmenami, ako sú poruchy dýchania, cirkulácia, strata napätia v gastrointestinálnom trakte a regulácia teploty. Rôzne očné zmeny môžu naznačovať rozsah zranenia, napríklad okuliarovitý krvný výron môže znamenať zlomeninu spodiny lebečnej. Poranenie mozgového kmeňa môže viesť k vážnym následkom a často končí smrťou. Ak má postihnutý kŕče končatín a tváre na jednej strane tela, môže to naznačovať poškodenie mozgovej kôry na druhej strane.