Kyusho: Propriocepcia a reflexné reakcie
V kyusho jutsu využívame prepracované obranné reakcie tela na kontrolu a pacifikovanie útočníka. Reflexný oblúk je nervová dráha, ktorá riadi reflex. U stavovcov väčšina senzorických neurónov nevedie signál priamo do mozgu, ale do synapsií v mieche. To umožňuje rýchlejšie reflexné akcie aktiváciou motorických neurónov miechy bez oneskorenia smerovania signálov cez mozog. Mozog dostane vstup počas vykonávania reflexu a analýza signálu sa uskutoční až po reflexnej akcii a práve túto skutočnosť vieme šikovne využiť v Kyusho jutsu.
Existujú dva typy reflexov:
- autonómny reflexný oblúk (ovládajúci vnútorné orgány)
- somatický reflexný oblúk (ovládajúci svaly).
Autonómne reflexy zvyčajne zahŕňajú miechu a somatické reflexy sú sprostredkované viac mozgom ako miechou. V Kyusho využívame oba.
Obr.: somatický obranný reflex
Somatický reflexný oblúk (ovládajúci svaly) využívame napríklad pri vykonávaní pák na kĺby podráždením tzv. proprioreceptorov, konkrétne mechanoreceptorov typu 3, podobných tým, aké sa nachádzajú v šľachovom úpone tricepsu na ramennú kosť, v mieste, ktoré v kyusho jutsu označujeme ako bod Trojitého ohrievača 11 (TW.11). Tieto receptory sa stávajú aktívnymi alebo stimulovanými smerom k extrémnym koncom kĺbových rozsahov pohybu iba tam, kde sa väzivové štruktúry napnú. To potom vyvolá elektrické impulzy vedené aferentnými vláknami do miechy, kde sa vyvolá reakcia po ďaľších nervových vláknach sa vyšle signal na tzv. únikovú reakciu v záujme ochrany kĺbov pred poškodením kľudne aj uvoľnením úplne inej končatiny (napr. “podlomením” nôh). To sa deje tak, že cez senzorické vlákna nervu sa dostane elektrický signal z receptoroch v kĺbe do interneurónov v mieche, kde sa pomocou excitačných interneuróv vyšlú signály cez motorické vlákna do svalov, ktoré sa napnú a vykonajú danú obrannú (únikovú) reakciu. Aby ale došlo aj k pohybu a svaly na opačnej strane končatiny nebránili pohybu, na základe recipročnej inervácie dostanú príkaz z inhibičných interneurónov tiež po motorických vláknach, aby sa uvoľnili. (A toto všetko bez možnosti ovládať tento proces vôľou, lebo impulz do mozgu ide až následne).
Obr.: Obranný reflex
Podobné je to aj pri pôsobení na bod Trojitého ohrievača 11 (TW.11) – v tomto bode sa nachádzajú senzitívne nervové zakončenia, tzv. golgiho šľachové telieska - nervové zakončenia (proprioreceptory) prinášajúce informácie z vnútorného prostredia o napnutí šľachy.
Obr.: Golgiho šľachové teliesko
Golgiho šľachové telieska sú umiestnené na prechode svalových vlákien a šľachy a reagujú na aktívne napínanie svalu, či na jeho skrátenie. Ich prah dráždivosti je oveľa vyšší v porovnaní s dráždivosťou svalových vretienok. Riadia mechanizmus „samoútlmu“ alebo autogénnej inhibície svalu, ktorá má veľký význam pri riziku poškodenia svalu z nadmerného prepätia. Svalová kontrakcia sa reflexne spustí podráždením svalových vretienok a zastaví sa teda pri vzrušení šľachových receptorov (Trojan 1992, Štulrajter 2000, Javorka 2001).
Obr.: Golgiho šľachové teliesko a nervovosvalové vretienko
Zjednodušene povedané: tento receptor využíva telo ako ochranu proti poraneniu svalu alebo šľachy pri prílišnom napnutí tak, že vyšle nervový impulz na uvolnenie svalstva. Telo urobí maximum, aby sa vyhlo poraneniu a spustí "program" - reflexnú reakciu, ktorá je riadená miechou a teda sa nedá ovládať mysľou.
Autonómny reflexný oblúk (ovládajúci vnútorné orgány) v Kyusho jutsu využívame napríklad pri údere shuto uchi v kata Gekisai Dai I./II. alebo haito uchi v kata Saifa na bod Žalúdka č.9 (ST.9), kde sa nachádzajú tlakové receptory (baroreceptory), je dôvodom jeho extrémnej citlivosti. Stimulácia baroreceptora vyvoláva reflex sinus caroticus, alebo aj baroreflex. Úlohou baroreceptorov v organizme je kontrolovať tlak krvi v tepnách a vysielať tieto informácie do centrálnej nervovej sústavy s cieľom kontrolovať priemerný tlak krvi v tepnách a činnosť samotného srdca.
Úder na tento bod oklame telo a presvedčí ho, že došlo k zmene krvného tlaku. Telo si myslí, že tlak je príliš vysoký a aby tomu zabránilo, dochádza k bradykardii (poklesu frekvencie srdečnej činnosti pod úroveň 60 úderov za minútu). Tým dochádza k poklesu tlaku krvi. Takýto rýchly pokles tlaku krvi vyvoláva bezvedomie alebo v niektorých prípadoch aj smrť. V skratke povedané, reflexy sú výsledkom reakcie nášho nervového systému na podnet (stimul).
Obr.: Ovládanie srdca
Baroreceptory sú mechanoreceptory, ktoré vysielajú signály o tlaku krvi do centra v predĺženej mieche. Nachádzajú sa na niekoľkých miestach, ale tie najdôležitejšie nájdeme v karotickom sínuse (v krčných tepnách) a v oblúku aorty (ten sa v Kyusho jutsu nevyužíva).
Ďaľším príkladom autonómneho reflexného oblúku je napríklad úder (pichnutie) do očí hrotmi prstov jap. nukite, kedy sa vykoná tzv. okulokardiálny reflex, odborne nazývaný Trigemino-vago-sympatický reflex vyvolaný tlakom na bulbus. Prejaví sa spomalením činnosti srdca (bradykadria) i frekvencie dýchania, s prekordiálnou úzkosťou, niekedy aj s nauzeou a zvracaním.
Prostredníctvom tohto reflexu možno vyvolať bradykardiu, junkčný rytmus (porucha srdcového rytmu) a asystóliu, ktoré môžu byť život ohrozujúce. Tento reflex sa objavil pri mnohých operáciách traumy tváre v dôsledku stimulácie ktorejkoľvek z troch vetiev trojklaného nervu.
Z práve uvedeného sa dostávame k zaujímavému poznatku a tým je, že stimuláciou ktorejkoľvek z troch vetiev trojklanného nervu možno ovládať rytmus srdca. (Body ako TW.17, Mental nerve, atď.)
Okulokardiálny reflex je podskupinou Trigemino-kardiálneho reflexu. Ten sa rozdeľuje na:
- Oftalmo-kardiálny reflex alebo okulokardiálny reflex (OCR)
- Maxillo-kardiálny reflex
- Mandibulo-kardiálny reflex
Obr.: Schématické znázornenie dráhy trigemino-kardiálneho reflexu. 1 – nn. ciliares longi, 2 – nn. ciliares breves (n. oculomotorius NIII), 3 – nervus maxillaris (NV/II) a jeho vetvy, 4 – nervus mandibularis (NV/III) a jeho vetvy, 5 – ganglion ciliare, 6 – ganglion Gasseri, 7 – radix sensoria a nucleus sensorius NV, 8 – krátke internun ciálne vlákna formatio reticularis mozgového kmeňa, 9 – nucleus dorsalis nervi vagi (NX), 10 – kardio-depresorické vágové vlákna (nervi deccelerantes nervi vagi).(zdroj: proLékaře.cz | 23.2.2023)
Nasledujúci príklad nie je úplne z oblasti Kyusho jutsu, ale z bežného života - dá sa však z neho pochopiť vyššie popísané:
V júli 2010 47-ročnému pacientovi pri práci vystrelilo páčidlo do tváre pod pravé oko. Dostavil na centrálne prijímacie oddelenie (CPO) nemocnice, v rámci vyšetrenia bola realizovaná aj RTG snímka. Rádiológ konštatoval fraktúru maxilly typu Le Fort II. vpravo, tekutinu v pravej maxillárnej dutine s posunom úlomkov v oblasti spodiny pravej očnice. Privolaný maxillo-faciálny chirurg pri vyšetrovaní potlačil zlomené miesto, načo pacient skolaboval a potom ešte raz sediac na stoličke. K pacientovi bol privolaný neurológ a následne aj internista pre bradykardiu a prechodnú hypotenziu. Z EKG záznamu príčinu prechodnej bradykardie a hypotenzie nezistil. Pacient ponúknutú hospitalizáciu odmietol a v cirkulačne stabilizovanom stave opustil ambulanciu CPO nemocnice.
Diskusia a závery:
V uvedenom prípade sa jednalo o maxillo-kardiálnu variáciu Trigemino-kardiálneho reflexu, po iritácii nervus infraorbitalis (z nervus maxillaris, NV/2) úlomkami maxilly na spodine pravej očnicovej dutiny s prechodnou miernou bradykardiou a hypotenziou, ktorá sa po krátkom čase spontánne upravila.
ZDROJE:
https://www.csnn.eu/casopisy/ceska-slovenska-neurologie/2013-4-4
https://hmn.wiki/sk/Reflex_syncope
https://sk-m.iliveok.com/health/neurogenna-synkopa-synkopalne-stavy_105876i15995.html
https://nemoc-pomoc.cz/neurologie/2000-2/synkopy-kolapsy-mdloby/
- Podrobnosti
- Napísal: Adrián Kleman
- Kategória: Teória
- Návštevy: 971